O mne

Rozhodne nemôžem o sebe povedať, že moje prvé vlastnoručné kulinárske výtvory  začali vznikať už niekde v útlom detstve, ako to v prípadoch milovníkov dobrej kuchyne väčšinou býva.

Síce si s láskou a nostalgiou spomínam na svoje babičky, ktoré kúzlili v kuchyni pre mňa vtedy nepochopiteľným spôsobom. Jedna mala sedem detí a neskôr teda kopu vnúčat, a tá dokázala za pár drobných všetky krky nachovať. Z jej kuchyne mi utkveli hlavne posúchy, u nás sa im hovorilo „báleše“. Slané, sladké, od výmyslu sveta  podľa sezónnych možností. A buchty, knedle, či šišky. Skrátka, pokiaľ šlo o kysnuté cesto, v mojich očiach dodnes deň nemá konkurenciu.

Druhú zasa stále vidím, ako šikovne váľala šúľance, pekne obojručne. Alebo ako ťahala cesto na štrúdľu. Vtedy takej malej mi to pripadalo, že ten stôl musí byť veľký ako pol sveta. A ona to cesto mala také nádherné a tenučké. Plnila ho najčastejšie makom s višňami, to sme mali najradšej. Alebo strúhankou s jablkami a škoricou. Keď tú štrúdľu potom upiekla, bola krehká a chrumkavá.

Najviac ma mrzí, že ani po jednej sa nezachovali recepty, teraz by som ich určite vedela oceniť. No o obe som prišla ešte ako malé dievča a takéto veci som vôbec neriešila.

U našich doma bolo varenie skôr víkendovou nutnosťou a ja som mala kopu iných starostí, radostí a záujmov, než aby som sa motala pri sporáku.

Neskôr ako mladá nevesta a potom aj mama som všetky základné recepty zvládala pomerne hravo, len som si vtedy asi neuvedomila, že zrejme nejaké to nadanie a cit pre chute mám.

Som vďdačná, že som mohla v posledných rokoch stretnúť zopár špičkových šéfkuchárov, ktorí mi občas dovolia nazrieť do ich sveta.  Je to skvelá skúsenosť.